Svetaboj
Zoznam skladieb
1.
Voľným pádom
kúpiť trať
2.
Taram ta rej
kúpiť trať
3.
Divný Janko
kúpiť trať
4.
Čas
kúpiť trať
5.
Momentary infatuation
kúpiť trať
6.
Svetaboj
kúpiť trať
7.
Bledý svet
kúpiť trať
8.
Jarný pocit
kúpiť trať
9.
Charitable man
kúpiť trať
10.
Do pavúčich sietí
kúpiť trať
11.
Priestor
kúpiť trať
12.
Zahorí
kúpiť trať
13.
Skrývam
kúpiť trať
Dostupné na
O albume
Umelec:
Janais
Vydavateľ:
INSPIRE, Studio album
Dátum vydania:
31-3-2009
Žánre:
Pop, Rock
Spolupracovali:
Janais, Peter Kothaj, Pavol Hvišč, Peter Hvišč, Jakub Krátky, Martin Husovský, Roman Šoltýs
Dostupné texty
Voľným pádom
Padám z výšky neba, hlava sa mi točí, bez padáka – voľný pád.
Zachraňujem seba, iskra nepreskočí, aj keby poslednýkrát.
Veď púšťame sa k vode, aj stroskotané lode sú.
Pokojná je hladina, aj keď ranených nás odnesú.
Padám z výšky mrakov, červených aj čiernych a biely padá vodopád.
Asi si sa zľakol, nenávidíš búrky a nenávidíš šach-mat.
Sme unavení hráči, aj remíza nám stačí, viem.
Tých zopár popálenín a zopár zlomenín znesiem.
R:
Padajú listy, padá rosa, poznám ten voľný pád
bez závaží a snáď padám poslednýkrát.
Padajú listy, chodím bosá, skrytá do bielych šiat
Hľadel si na mňa rád.
Tak padám voľným pádom na podomletú pôdu, vždy lepšie ako do mora.
Vy polia ležte ladom, chcem iba vzduch a vodu. Hodina je neskorá.
Opíjam sa snami, že čakáš za dverami.
Jeseň je pokojná, no clivá a ja tu kľačím živá.
Zachraňujem seba, iskra nepreskočí, aj keby poslednýkrát.
Veď púšťame sa k vode, aj stroskotané lode sú.
Pokojná je hladina, aj keď ranených nás odnesú.
Padám z výšky mrakov, červených aj čiernych a biely padá vodopád.
Asi si sa zľakol, nenávidíš búrky a nenávidíš šach-mat.
Sme unavení hráči, aj remíza nám stačí, viem.
Tých zopár popálenín a zopár zlomenín znesiem.
R:
Padajú listy, padá rosa, poznám ten voľný pád
bez závaží a snáď padám poslednýkrát.
Padajú listy, chodím bosá, skrytá do bielych šiat
Hľadel si na mňa rád.
Tak padám voľným pádom na podomletú pôdu, vždy lepšie ako do mora.
Vy polia ležte ladom, chcem iba vzduch a vodu. Hodina je neskorá.
Opíjam sa snami, že čakáš za dverami.
Jeseň je pokojná, no clivá a ja tu kľačím živá.
Taram ta rej
Od rána kráčam po cestách,
vo vzduchu víri iba prach.
Od rána váham, či vážne sneží.
Túlam sa v čižmách míľových,
kričím a skáčem, strácam dych.
Prší aj sneží, o čo tu beží?
R:
Taram ta rej ...
Sedem hôr, dolín mám za sebou,
za tmy si líham, vstávam s tmou.
Čím ďalej, tým viac srdce mi búši.
Od rána bežím ti v ústrety,
na orlích krídlach poletím.
Sneží aj prší, asi to tušíš.
Znesiem ten dážď, znesiem ten údel.
Rýchlo plynie čas, pôjdem po prúde.
Znesiem ten dážď aj mrazy silné.
Znie mi tvoj hlas, no tieň tvoj mizne.
vo vzduchu víri iba prach.
Od rána váham, či vážne sneží.
Túlam sa v čižmách míľových,
kričím a skáčem, strácam dych.
Prší aj sneží, o čo tu beží?
R:
Taram ta rej ...
Sedem hôr, dolín mám za sebou,
za tmy si líham, vstávam s tmou.
Čím ďalej, tým viac srdce mi búši.
Od rána bežím ti v ústrety,
na orlích krídlach poletím.
Sneží aj prší, asi to tušíš.
Znesiem ten dážď, znesiem ten údel.
Rýchlo plynie čas, pôjdem po prúde.
Znesiem ten dážď aj mrazy silné.
Znie mi tvoj hlas, no tieň tvoj mizne.
Divný Janko
Kde si, keď ťa čakám?
Žiadne lesy, ani veľká mláka medzi nami,
no zdá sa mi, divný svet ťa láka.
Kde si a kde dýchaš?
Chýba pokoj, toľká pýcha je v nás,
divný sa zdáš, s divnými sa stýkaš.
Divný Janko, nie som zakliata panna vo Váhu, čo nemá odvahu vyjsť.
Divný Janko, ani náhodou nepatrím k nim.
Divný Janko, nie som zakliata panna vo Váhu, čo nemá odvahu zniesť
ti modré z neba asi, pre kúsok tvojej krásy.
Kde si, keď ťa volám?
Toľké stresy, či som bola zas dosť chladná,
či príliš fádna z druhej strany mora.
Kde si, na čo myslíš?
Tak ma desíš, kým pokojne spíš pod hviezdami
a medzi nami nekonečná tíš.
Vieš, že ma desíš, vždy keď tu nie si a zopár kvetín je vážne málo.
Viem, že sa bojím, že sa to nezahojí.
Vieš, že sa desím, vždy keď tu nie si. Je jasné, čo nás to stálo.
Aj keď si blízko s tebou už nepoletím nízko.
Žiadne lesy, ani veľká mláka medzi nami,
no zdá sa mi, divný svet ťa láka.
Kde si a kde dýchaš?
Chýba pokoj, toľká pýcha je v nás,
divný sa zdáš, s divnými sa stýkaš.
Divný Janko, nie som zakliata panna vo Váhu, čo nemá odvahu vyjsť.
Divný Janko, ani náhodou nepatrím k nim.
Divný Janko, nie som zakliata panna vo Váhu, čo nemá odvahu zniesť
ti modré z neba asi, pre kúsok tvojej krásy.
Kde si, keď ťa volám?
Toľké stresy, či som bola zas dosť chladná,
či príliš fádna z druhej strany mora.
Kde si, na čo myslíš?
Tak ma desíš, kým pokojne spíš pod hviezdami
a medzi nami nekonečná tíš.
Vieš, že ma desíš, vždy keď tu nie si a zopár kvetín je vážne málo.
Viem, že sa bojím, že sa to nezahojí.
Vieš, že sa desím, vždy keď tu nie si. Je jasné, čo nás to stálo.
Aj keď si blízko s tebou už nepoletím nízko.
Čas
Myslia že nadišiel čas, zatlieskať chaosu v nás,
rozviazať vtákom krídla, vydať ich napospas.
Myslia, že nadišiel deň, keď všetko hasne, plameň
už ani netlie, voda ma metie na zem.
Predvčerom, včera aj dnes rúbali stromy a les
v pamäti zostal aj tak a s ním aj šumenie briez.
V tom zvláštnom okúzlení sedíme zamyslení.
Čo sa to deje, smeje sa zarmútený.
R:
Mám čo chcem. Možno znesiem,
že svet mlčí a s ním vlčí
mak bledne, všetko zvädne.
Príde po nás a skončí sa čas.
Vravia, že nechcú nič viac, len poletieť na mesiac.
„Na zemi nie je priestor?“, pýtam sa neveriac.
Vravia, že dotknú sa hviezd, odnesú vzduch do nebies.
Na poplach kričím, len nebyť ničím. Musím to zniesť.
rozviazať vtákom krídla, vydať ich napospas.
Myslia, že nadišiel deň, keď všetko hasne, plameň
už ani netlie, voda ma metie na zem.
Predvčerom, včera aj dnes rúbali stromy a les
v pamäti zostal aj tak a s ním aj šumenie briez.
V tom zvláštnom okúzlení sedíme zamyslení.
Čo sa to deje, smeje sa zarmútený.
R:
Mám čo chcem. Možno znesiem,
že svet mlčí a s ním vlčí
mak bledne, všetko zvädne.
Príde po nás a skončí sa čas.
Vravia, že nechcú nič viac, len poletieť na mesiac.
„Na zemi nie je priestor?“, pýtam sa neveriac.
Vravia, že dotknú sa hviezd, odnesú vzduch do nebies.
Na poplach kričím, len nebyť ničím. Musím to zniesť.
Momentary infatuation
All seems to be realistic, there is no need to praise.
Even I feel so mystic but the opposite is the case.
It’s just momentary infatuation, my momentary infatuation.
As it often happens I’m at loss, I’m just loosing that game.
The nature around seems to be false even I’m not the same.
My momentary infatuation, my momentary infatuation.
My momentary infatuation caused by you.
R:
I want my mystic world
I want my illusion back.
I want my mystic world
but I don’t want you anyway.
This rosy picture of my life I adore because of you.
Good mother and beautiful wife, for me it’s so strange, so new.
My momentary infatuation, my momentary infatuation.
My momentary infatuation caused by you.
Even I feel so mystic but the opposite is the case.
It’s just momentary infatuation, my momentary infatuation.
As it often happens I’m at loss, I’m just loosing that game.
The nature around seems to be false even I’m not the same.
My momentary infatuation, my momentary infatuation.
My momentary infatuation caused by you.
R:
I want my mystic world
I want my illusion back.
I want my mystic world
but I don’t want you anyway.
This rosy picture of my life I adore because of you.
Good mother and beautiful wife, for me it’s so strange, so new.
My momentary infatuation, my momentary infatuation.
My momentary infatuation caused by you.
Svetaboj
Pár rokov mám za sebou, tak to chodí.
Nič zvláštne, veď všetci sme na jednej lodi.
Mne sa to aj tak nejako nezdá,
veď každý vzlietol z iného hniezda.
Ja chcem len vedieť, či bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Chcem len vedieť, či je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier len pár.
Pár rokov mám za sebou a stále verím,
že svet sa díva, smeje, aj zuby cerí.
A kým je blízko, desí ma, občas hnevá,
myslí si, čo chce a ja si spievam.
Že chcem len vedieť, či bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Chcem len vedieť, či je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier len pár.
Všetko sa splní, všetko raz naberie spád.
Svet si zahrmí, potom pôjde spať.
V tej tichej chvíli zakričím si: Ešte
stále tu dýcham, žijem, v tom vašom meste!
Teraz už vidím, že bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Teraz vidím, že je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier je pár.
Nič zvláštne, veď všetci sme na jednej lodi.
Mne sa to aj tak nejako nezdá,
veď každý vzlietol z iného hniezda.
Ja chcem len vedieť, či bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Chcem len vedieť, či je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier len pár.
Pár rokov mám za sebou a stále verím,
že svet sa díva, smeje, aj zuby cerí.
A kým je blízko, desí ma, občas hnevá,
myslí si, čo chce a ja si spievam.
Že chcem len vedieť, či bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Chcem len vedieť, či je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier len pár.
Všetko sa splní, všetko raz naberie spád.
Svet si zahrmí, potom pôjde spať.
V tej tichej chvíli zakričím si: Ešte
stále tu dýcham, žijem, v tom vašom meste!
Teraz už vidím, že bol na niečo môj svetaboj,
keď ako malá som stála a on sa díval a stál
tiež. Teraz vidím, že je na niečo, že sa bijem
so svetom ďalej už veľká, a výhier je pár.
Bledý svet
Dohrali všetky ódy. Patrí sa takto rozísť?
Preliate obe čaše – čas potopy.
Jak skamenelé duše, keď žijú časy krušné,
staviame barikády a zákopy.
Zostali iba smeti, my nemí, neodetí
ničíme vlčie maky tak bezbranné.
Zostala iba bieda, ja bezútešne bledá
vyzerám lúče slnka, nech svietia aj mne.
R:
Zdá sa, že utekám po tŕňoch, po bodľačí
za tebou. Mne nepostačí pohľad tvoj a dotyk rúk jediný.
Za tebou utekám po ružiach, po záhone, spočinúť túžim v tvojom lone.
Nič netušíš a ja bledý svet viním.
Duša moja doslova trpí ako Jóbova.
Bremeno toľkých rokov, nech ťa viac niet.
Len bázeň pred tým všetkým, čo bolo sväté predtým,
mi nedovolí prekliať môj bledý svet.
Záchrana vylúčená. Vzdávam sa slabá žena.
No večnosť nie je dlhá a temná snáď,
jak tieto dni a roky, keď nečuť tvoje kroky.
Slobodu vymodlenú vráť.
Preliate obe čaše – čas potopy.
Jak skamenelé duše, keď žijú časy krušné,
staviame barikády a zákopy.
Zostali iba smeti, my nemí, neodetí
ničíme vlčie maky tak bezbranné.
Zostala iba bieda, ja bezútešne bledá
vyzerám lúče slnka, nech svietia aj mne.
R:
Zdá sa, že utekám po tŕňoch, po bodľačí
za tebou. Mne nepostačí pohľad tvoj a dotyk rúk jediný.
Za tebou utekám po ružiach, po záhone, spočinúť túžim v tvojom lone.
Nič netušíš a ja bledý svet viním.
Duša moja doslova trpí ako Jóbova.
Bremeno toľkých rokov, nech ťa viac niet.
Len bázeň pred tým všetkým, čo bolo sväté predtým,
mi nedovolí prekliať môj bledý svet.
Záchrana vylúčená. Vzdávam sa slabá žena.
No večnosť nie je dlhá a temná snáď,
jak tieto dni a roky, keď nečuť tvoje kroky.
Slobodu vymodlenú vráť.
Jarný pocit
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Strom, chodník, dom, vidím ťa v ňom.
Zladil si farby stien, k tým farbám pristanem.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Spev, úsmev, rám, vidím ťa tam.
Tvoj hlas si uchovám, jarné chvíle mám.
Vrátil si domu dych a vôňu vzácnych kníh.
Smiech, úsmev, rám, vidím ťa tam.
R:
Pristane ti more kvetín, pristane ti.
Mesiac vedľa teba svieti, pristane ti tiež.
S tebou ladia všetky tóny, všetky farby.
Pristaneš mi, s tebou mávam pocit jarný.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Strom, chodník, dom, vidím ťa v ňom.
Známa tvár aj rám, k tým fotkám zapadám.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Strom, chodník, dom, vidím ťa v ňom.
Zladil si farby stien, k tým farbám pristanem.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Spev, úsmev, rám, vidím ťa tam.
Tvoj hlas si uchovám, jarné chvíle mám.
Vrátil si domu dych a vôňu vzácnych kníh.
Smiech, úsmev, rám, vidím ťa tam.
R:
Pristane ti more kvetín, pristane ti.
Mesiac vedľa teba svieti, pristane ti tiež.
S tebou ladia všetky tóny, všetky farby.
Pristaneš mi, s tebou mávam pocit jarný.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Strom, chodník, dom, vidím ťa v ňom.
Známa tvár aj rám, k tým fotkám zapadám.
Smiech, lúka, dom, vidím ťa v ňom.
Charitable man
You, you charitable man, I am quite devoted to you, I’m your fan.
I’ve taken a fancy to your self-confidence.
When you are around I lack my common sense.
I feel that I’m yielding to this temptation.
I feel that you are charming me.
I’m troubled with this curious relation between us,
I’m stirred by all I see in you.
R:
Charitable man, why should I miss you?
Charitable man, I’d like to kiss you.
Proud, courageous man, I took into my head to lionize you.
Young attractive man, are you fond of me?
I’m still only your fan, more I’d like to be.
I stumbled upon you maybe we were destined to know each other.
You, you young successful man, I am clearly conscious I’m not your only fan.
I am far too frightened to address you a few words.
When you’re flattering me, I’m burning, it doesn’t hurt.
Your flame-like beauty overwhelms me.
I admire you intensely.
You have a genius for silencing me.
I stare at you unconsciously.
All this helps a such emphasis, you earn respect in young ladies.
I am struggling to the door, you’re proud as peacock and much more.
Sorry handsome man I’m only the ordinary girl and lonely.
You are charming me.
I’ve taken a fancy to your self-confidence.
When you are around I lack my common sense.
I feel that I’m yielding to this temptation.
I feel that you are charming me.
I’m troubled with this curious relation between us,
I’m stirred by all I see in you.
R:
Charitable man, why should I miss you?
Charitable man, I’d like to kiss you.
Proud, courageous man, I took into my head to lionize you.
Young attractive man, are you fond of me?
I’m still only your fan, more I’d like to be.
I stumbled upon you maybe we were destined to know each other.
You, you young successful man, I am clearly conscious I’m not your only fan.
I am far too frightened to address you a few words.
When you’re flattering me, I’m burning, it doesn’t hurt.
Your flame-like beauty overwhelms me.
I admire you intensely.
You have a genius for silencing me.
I stare at you unconsciously.
All this helps a such emphasis, you earn respect in young ladies.
I am struggling to the door, you’re proud as peacock and much more.
Sorry handsome man I’m only the ordinary girl and lonely.
You are charming me.
Do pavúčich sietí
Keď príde poštár zajtra ráno, dám mu list.
V ňom bude napísané: „Môžeš ísť“.
Že uvoľňujem putá, tak nech si ťa spúta iný, iný hmyz.
Asi si motýľ prelietavý, máš ma dosť.
Bol si so mnou chvíľu pre radosť.
V bielej pavúčej sieni, vidíš, tak si ťa cením, vzácny, vzácny hosť.
R:
Do pavúčích sietí ťa chytám, som pavúčia žena a ty tam
pavúčie vlákna mi trháš, trháš mi svet.
Do pavúčích sietí si líham, pozerám si ťa, fíha.
Aký si krásny, no bojíš sa ma, tak leť.
Nikdy ma nespomínaj, o mne mlč,
až kým nám z toho ticha skypí žlč.
Pokým sme v bdelom stave, je to tu napínavé - zvláštny, zvláštny kŕč.
V ňom bude napísané: „Môžeš ísť“.
Že uvoľňujem putá, tak nech si ťa spúta iný, iný hmyz.
Asi si motýľ prelietavý, máš ma dosť.
Bol si so mnou chvíľu pre radosť.
V bielej pavúčej sieni, vidíš, tak si ťa cením, vzácny, vzácny hosť.
R:
Do pavúčích sietí ťa chytám, som pavúčia žena a ty tam
pavúčie vlákna mi trháš, trháš mi svet.
Do pavúčích sietí si líham, pozerám si ťa, fíha.
Aký si krásny, no bojíš sa ma, tak leť.
Nikdy ma nespomínaj, o mne mlč,
až kým nám z toho ticha skypí žlč.
Pokým sme v bdelom stave, je to tu napínavé - zvláštny, zvláštny kŕč.
Priestor
Každý tmavý priestor na zemi skrýva aspoň zopár znamení.
Nie každý tmavý kút je stratený, možno tam aj rieka pramení.
Zelená sa tráva a ja verím, že moje oči náhle zastrel dym.
Vždy keď túžim vojsť do nových dverí, zadržím dych, dýcham.
dam dara da dam dara da
Láka nás svojou hmlou priestor za oponou.
Vábi nás večný čas, bezvetrie, lány. A mráz
páli nás, stále znie pieseň na znamenie.
Vábi nás čoraz viac a netušíš,
že každý tmavý priestor prebudí prievan vôní, keď raz zablúdi
do bielych siení ďalej od ľudí, kde vzduch už takmer vôbec neprúdi.
Zelená sa tráva a ja verím ...
Láka nás svojou hmlou priestor za oponou.
Vábi nás večný čas, bezvetrie, lány. A mráz
páli nás, stále znie pieseň na znamenie.
Vábi nás čoraz viac čo nekončí.
R:
Spím čím ďalej menej, dýcham iba pre ne,
pre chvíle snov a úder posledný.
Tak spím stále menej, dýcham iba pre ne,
pre zopár chvíľ a úder posledný.
Každý tmavý priestor na zemi skrýva aspoň zopár znamení.
Láka nás svojou hmlou ...
Nie každý tmavý kút je stratený, možno tam aj rieka pramení.
Zelená sa tráva a ja verím, že moje oči náhle zastrel dym.
Vždy keď túžim vojsť do nových dverí, zadržím dych, dýcham.
dam dara da dam dara da
Láka nás svojou hmlou priestor za oponou.
Vábi nás večný čas, bezvetrie, lány. A mráz
páli nás, stále znie pieseň na znamenie.
Vábi nás čoraz viac a netušíš,
že každý tmavý priestor prebudí prievan vôní, keď raz zablúdi
do bielych siení ďalej od ľudí, kde vzduch už takmer vôbec neprúdi.
Zelená sa tráva a ja verím ...
Láka nás svojou hmlou priestor za oponou.
Vábi nás večný čas, bezvetrie, lány. A mráz
páli nás, stále znie pieseň na znamenie.
Vábi nás čoraz viac čo nekončí.
R:
Spím čím ďalej menej, dýcham iba pre ne,
pre chvíle snov a úder posledný.
Tak spím stále menej, dýcham iba pre ne,
pre zopár chvíľ a úder posledný.
Každý tmavý priestor na zemi skrýva aspoň zopár znamení.
Láka nás svojou hmlou ...
Zahorí
Chvelo sa dievča zmätené, jak zoťatý strom v sade.
Myšlienky má popletené, jak pôjde domov a kade.
Clivá jej duša, nie, neuvädne.
Kvitne jak ruža, jak motýľ vzlietne.
R:
Zahorí jak drevo, keď milý k nej kráča.
Čuje kroky jeho, hoc kráčajú snehom.
Horí jak drevo a vzlietne jak vtáča
a víta ho spevom.
Chladí ju rosa, hreje krv, život jej kypí zo žíl.
Preniká láska ešte prv než obraz jeho v nej ožil.
Zmráka sa, z hory mládenci dôjdu.
Srdce jej zahorí, už spolu pôjdu.
Myšlienky má popletené, jak pôjde domov a kade.
Clivá jej duša, nie, neuvädne.
Kvitne jak ruža, jak motýľ vzlietne.
R:
Zahorí jak drevo, keď milý k nej kráča.
Čuje kroky jeho, hoc kráčajú snehom.
Horí jak drevo a vzlietne jak vtáča
a víta ho spevom.
Chladí ju rosa, hreje krv, život jej kypí zo žíl.
Preniká láska ešte prv než obraz jeho v nej ožil.
Zmráka sa, z hory mládenci dôjdu.
Srdce jej zahorí, už spolu pôjdu.
Skrývam
Snívam, že skrývam dom, v ktorom bývam. Vôkol sú pláne.
Bývam tam s tebou pod modrým nebom jak v oceáne.
Tam nič nie je všedné, nič nevybledne, nič sa nám neponičí.
S tebou mám vieru, tú nezoberú, nemajú ako a čím.
Všetko sa zmení a potom v tieni svetiel a slávy
pominie leto, aj silný vietor a budeme sami.
Nič nebude všedné, nič nevybledne, nič sa nám nepokazí.
Postačí viera, tichá no vrelá, do tuhých bielych zím.
Snívam, že skrývam dom, v ktorom bývam. Vôkol sú pláne.
Bývam tam s tebou pod modrým nebom jak v oceáne.
Tam nič nie je všedné, nič nevybledne, nič sa nám neponičí.
S tebou mám vieru, tú nezoberú, nemajú ako a čím.
Všetko sa zmení a potom v tieni svetiel a slávy
pominie leto, aj silný vietor a budeme sami.
Nič nebude všedné, nič nevybledne, nič sa nám nepokazí.
Postačí viera, tichá no vrelá, do tuhých bielych zím.
Snívam, že skrývam dom, v ktorom bývam. Vôkol sú pláne.
Recenzie albumu
Debutové "best of" speváčky a skladateľky Janais obsahuje trinásť piesní, ktoré sú prierezom siedmych rokov jej prvotnej tvorby. Album charakterizuje melodickosť, žánrová pestrosť a hlboké texty. Prevažujú rockové aranžmány, na ktorý sa okrem kapely podieľal aj zvukár Roman Šoltýs z košického štúdia Klaksón. Súčasťou albumu je pieseň "Taram ta rej", známa z pesničkovej súťaže Eurovision Song Contest 2009, či finálová pieseň 24. ročníka pesničkovej súťaže Košický Zlatý Poklad s názvom "Voľným pádom".